V sobotu 13. apríla uplynie 60 rokov ako Sidney Poitier, herec, režisér a
aktivista získal Oscara za úlohu vo filme Poľné kvety (Lilies of the
Field). Oscara dostal 13. apríla 1964.
Narodil sa 20. februára 1927 v Miami na Floride v USA ako jedno zo
siedmich detí v bahamskej farmárskej rodine. Detstvo prežil na Bahamách.
Počas druhej svetovej vojny slúžil ako zdravotník. Pracoval tiež ako
stavebný robotník, predavač a robotník v dokoch.
Keď sa zbavil nepatričného prízvuku, prijali ho v roku 1945 do divadla
American Negro Theater v New Yorku. Tam hral napríklad v dráme Dni našej
mladosti.
Jeho úlohy možno označiť za prelomové, pretože černošskí herci dovtedy v
prevažnej miere stvárňovali postavy spojené s tancom a spevom. Počas
hosťovania na Broadwayi v roku 1946 dosiahol úspech v úlohe Polydora v
hre Lysistrata. V Hollywoode sa objavil v roku 1950 vo filmovej dráme z
prostredia rehabilitačného strediska pre vojnových slepcov Bez
východiska (No Way Out).
Výraznejšie na seba upozornil vo filme Džungľa pred tabuľou (Blackboard
Jungle) v roku 1955. Táto snímka je zaujímavá aj po hudobnej stránke –
uvedením skladby Rock Around the Clock, legendárneho hitu Billa Haleyho,
ktorý znamenal začiatok rokenrolovej horúčky v USA.
V roku 1958 v snímke Útek v reťaziach (The Defiant Ones) spoločne s
Tonym Curtisom (Niekto to rád horúce) stvárnili dvoch trestancov, ktorí
spútaní oceľovými putami utekajú z väzenia. V roku 1962 stvárnil úlohu
psychiatra v snímke Okamih rozhodnutia (Pressure Point). O rok neskôr
nasledovala snímka Poľné ľalie (Lilies of the Field), za ktorú získal
Sydney Poitier sošku Oscara ako prvý afroamerický herec.
Za postavu policajného dôstojníka Virgilla Tibbsa v dráme V žiare noci
(In the Heat of the Night) z roku 1967 herec získal Zlatý glóbus. Ešte v
tom istom roku nakrútil úspešné snímky Hádaj, kto príde na večeru
(Guess Who's Coming to Dinner) či Pánovi učiteľovi z lásky (To Sir, with
Love).
Sidney Poitier sa začal venovať aj filmovej réžii. Jeho premiérou v
tomto smere bol western Buck a kazateľ (Buck and the Preacher, 1972),
nasledovali komédie V meste v sobotu večer (Uptown Saturday Night 1974),
Urobme to znovu (Let's Do It Again, 1975), Blázni vo väzení (Stir
Crazy, 1980) alebo Ghost Dad (Otec je duch, 1990).
Herecky sa na istý čas odmlčal, aby sa na plátna vrátil koncom 80. rokov
v snímke Smrť v pätách (Shoot to Kill) či filmom Sliediči (Sneakers,
1992). V roku 1997 hral v americkom remaku francúzskej klasiky Šakal
(The Jackal), niekoľko filmov nakrútil ešte pre televíziu – posledným
bola snímka Posledná šanca (The Last Brickmaker in America, 2001).
V roku 1992 získal Sydney Poitier Cenu amerického filmového inštitútu za
celoživotné dielo, ku ktorému o desať rokov neskôr pribudol čestný
Oscar.
Francúzsko udelilo Poitierovi 18. mája 2006 na Medzinárodnom filmovom
festivale (MFF) v Cannes svoje najvyššie umelecké ocenenie, titul Le
chevalier des Arts et Letters (rytier umenia a literatúry) za
odstránenie bariér pre černošských hercov v Hollywoode.
Bývalý americký prezident Barack Obama mu 12. augusta 2009 odovzdal
prezidentskú medailu slobody – najvyššie civilné vyznamenanie USA. "Hovorí sa, že Sidney Poitier netvorí filmy, ale míľniky. Míľniky umeleckej výnimočnosti. Míľniky amerického progresu,"
popísal prezident prácu herca, ktorý počas svojej filmovej kariéry hral
vo viac než 50 filmoch. Najvyššie ocenenie Britskej akadémie filmových a
televíznych umení (BAFTA) za celoživotný prínos si Poitier prevzal v
roku 2016.
Sidney Poitier zomrel 6. januára 2022 v Los Angeles vo veku 94 rokov.